Zpátky do života - Strašidelné myšlenky (kap. 8.)

Dnešní překlad se zabývá věcí, které já říkám „kolotoč“, přestaňte na něj myslet a vaše depersonalizace se razantně zlepší.

Honza

Toto je ďalší príznak, ktorý sa dosť často objavuje, dovoľte mi, aby som vám to vysvetlil. „Prečo mám za deň toľko myšlienok a prečo sú moje myšlienky také strašidelné?“ – možno sa pýtate. Nebojte sa, nestrácate rozum, ani nebláznite. Toto je len ďalšia súčasť úzkosti. Príčina, pre ktorú sústredíte pozornosť na seba po celý deň a myšlienky bežiace vašou mysľou sa zdajú byť nekonečné, je dvojnásobná.

1. Ste zmätení z toho, ako sa cítite. Vaša myseľ trávi celý deň hľadaní odpovedí a snaží sa nájsť cestu von z tohto pekla. Niektorí ľudia ostávajú hore celú noc, uvažujúc o celom dni a snažiac sa dať si všetko dokopy. Časom sa rozmýšľanie zautomatizuje, stane sa zvykom. Celý deň, každý deň tieto myšlienky vchádzajú do vašej hlavy bez toho, aby ste na ne mysleli. Pozrite sa: keď ľudia meditujú, prestávajú myslieť na celé hodiny, až dokým sa to nestane zvykom a môže prejsť celým dňom bez znepokojujúcej myšlienky – preto sa cítia takí svieži. Nie vy, ale vaše myšlienky stále pokračujú a pokračujú, a keď je vaša myseľ unavená, tak ako teraz, pevne schmatne každú myšlienku, vťahuje ich dovnútra a núti uviaznuť.

2. Prečo sú niektoré myšlienky také zlé? Keď ste v úzkostnom stave, pocity sa zdajú byť desaťnásobné, všetko sa zväčšuje a malý problém sa stáva obrovským. Niečo, čo ste mohli pustiť z hlavy, keď ste boli zdraví, sa na vás lepí celý deň.

Úzkosť je skutočne len adrenalín, ktorý potrebuje východ alebo oslobodenie, a toto zahŕňa prejavovanie sa v strašidelných, čudných myšlienkach – tie nie sú dôležité a mali by byť považované len za to, čím sú – úzkosť robiaca si žarty.

Tu sú niektoré z mojich úzkostných myšlienok, na ktoré som narazil. Volám ich „čo ak-y“!

• Čo ak ma nikto nevie vyliečiť?
• Čo ak to nie je úzkosť ale iný psychický problém?
• Čo ak je moje staré „ja“ stratené navždy?
• Čo ak sa so mnou deje ešte niečo ďalšie zlé – mozgový nádor, atď. ?
• Čo ak stratím kontrolu?
• Čo ak nebudem vedieť dýchať?
• Čo ak budem musieť takto žiť po zvyšok môjho života?
• Čo ak tento pocit nikdy nezmizne?
• Čo ak som len sám, čo sa takto cíti?
• Čo ak sa nikdy nebudem môcť tešiť z vecí, z ktorých som sa zvykol?
• Čo ak dostanem záchvat a omdliem?
• Čo ak už neviem byť osobou, ktorou som býval?

Možno ste si povedali jednu či dve z vyššie uvedených otázok, alebo rozpoznávate strach, ktorý máte. Ja som tiež zvykol. Vždy to bolo „áno, ale čo ak?“ Všetky tieto „čo ak-y“ zvyčajne nič neznamenajú. Dokazujú len, že sú nadmieru činnou mysľou robiacou si z vás žarty. Zdá sa vám, že myšlienky prichádzajú nepozvané a vždy sa nás držia takou silou, keď sme úzkostní. Tiež nedostatok pochopenia úzkosti môže viesť k týmto strachom. Ako mne, ani vám možno nikto dlhú dobu nevysvetlil, prečo sa cítite tak, ako sa cítite, a možno vám tiež nikto nepovedal, že je to úzkosť. Vidíte, prečo sa tieto strachy môžu v ľuďoch vytvárať? Nedostatok porozumenia ich vlastného stavu spolu so zvykom vždy myslieť na najhoršie skladajú ich strachy. Pridajte to k unavenej mysli, ktorá stratila veľa svojej pružnosti a máte úplného hosťa „čo ak-ov“. Niektorí ľudia sa trápia v plnom rozsahu pretože veria, že všetko, čo cítia, je život ohrozujúce. Bolesť hlavy sa stáva mozgovým nádorom, z bolesti žalúdka sa môže vykľuť rakovina a pod. Nezáleží na tom, koľkokrát im lekár povie, že sú v poriadku, nikdy nie sú úplne presvedčení. Ak ste to vy, tak si uvedomte, že tieto myšlienky na choroby sú len výmyslami vašej predstavivosti, vytvorené hlavne vašim úzkostným stavom. Všetko sa stáva väčším, keď sme úzkostní. Nechajte tieto myšlienky ísť, nereagujte na ne a pozerajte na ne ako na myšlienky, ktoré nenesú váhu akéhokoľvek druhu, a nezáleží na tom, ako hlasno kričia.

Keď sa veľmi tvrdo snažíme čokoľvek urobiť, zdá sa, že sa vám to vyšmykne pomedzi prsty . Patrí sem aj zbavovanie sa nechcených myšlienok. Čím viac sa ich snažíte odstrčiť, tým dlhšie sa vlečú a tým väčší je ich účinok. Keď privítame nechcené myšlienky a dáme im izbu, stratia svoj význam a rýchlo sa zmenšia. Keď budete prikladať myšlienke falošný dojem dôležitosti, často sa bude javiť oveľa vážnejšia ako je. Čas je opäť ohromným liečiteľom, keď trpíte takýmto stavom. Dovolil som svojim myšlienkam pritekať a odtekať bez toho, aby som na ne reagoval. Keď som to urobil, všimol som si, že hrôzostrašné myšlienky strácajú svoju hrôzostrašnú prudkosť. Prestaňte s nimi bojovať. Jednoducho povedzte: „poďte, ak si to želáte, som na vás pripravený“. Nikdy si nepovedzte, že nesmiete myslieť na tieto myšlienky. Mnoho ľudí sa pýta „Ako zastavím tieto prichádzajúce myšlienky?“ Moja odpoveď je vždy rovnaká „Nesnažte sa ich zastaviť alebo kontrolovať, dajte im priestor, nezáleží na tom, aké čudné alebo strašidelné budú.“ Dovoľte všetkým myšlienkam prichádzať. Neutekajte od nijakej z nich. Pozerajte sa na ne ako na myšlienky prehnané kvôli tomu, ako sa cítite. Nemôžu vás nijako zraniť a neznamenajú nič. Nebudú nablízku, keď sa zregenerujete, tak na ne nedbajte. Najlepší spôsob, ako zmierniť tieto dotieravé myšlienky, je nechať im ich priestor tým, že sa ich nebudete pokúšať vytláčať. Prečo neskúsiť nechať prejsť nasledujúcu negatívnu/stra­šidelnú myšlienku a spýtať sa samého seba „Čo najhoršie by sa mohlo stať?“ Potom sa spýtajte, či sa to skutočne chystá stať. Je táto myšlienka v nejakom smere racionálna? Ak toto spravíte, možno nájdete odpoveď na myšlienku, ktorej ste sa tak báli, takže nabudúce, keď tieto myšlienky vstúpia do vašej hlavy, hlboko vnútri vo vás bude vaša časť vidieť, aké tieto myšlienky v skutočnosti sú a nechá ich ísť. Niektorí ľudia hovoria, že uvažujú o ublížení ľuďom im blízkym, nie preto, že by chceli, ale takéto myšlienky sa u nich občas vyskytnú. Opäť je to len adrenalín, ktorý vychádza a vytvára tieto myšlienky, to je všetko, tak sa netrápte a necíťte sa za ne vinní, pozerajte sa na to ako na úzkosť uvoľňujúcu trochu pary. Toto je jeden z dôvodov, prečo propagujem cvičenie v čase pociťovania úzkosti – pretože cvičenie spáli veľa nadbytočného adrenalínu a dáva mu uvoľnenie, ktoré potrebuje. Ak máte obtiažny spánok, môže to byť zapríčinené vašou mysľou, ktorá je príliš aktívna, keď sa vaša hlava stretne s vankúšom. Ak ste sa chytili do tejto pasce, snažte sa nejsť do postele analyzujúc deň, pokúšajúc sa rozlúštiť to všetko – narážali by ste hlavou na jednu stenu za druhou, a hlava múr neprerazí. Akýkoľvek bol váš deň, proste to prijmite. Nie je tam čo riešiť. Možno bude pre vás ťažké vypnúť neustále myšlienky, ktoré plnia vašu myseľ, ale nesnažte sa. Skrátka nechajte tie myšlienky prísť a zase ich nechajte odísť. Nechápte ich ako dôležité, lebo nie sú. Možno zistíte, že zaspíte rýchlejšie a dosiahnete odpočinok, ktorý si vaše unavené telo tak vyžaduje.

Čo potom spravíte?

Bol mi vysvetlený dôvod, prečo som sa tak cítil, a veril som tomu, čo mi bolo povedané. To zastavilo veľa mojich strachov. Potom som si uvedomil, že tieto strašidelné myšlienky ešte chvíľu pokračovali, nielen že moja úzkosť im v tom pomáhala, ale stalo sa aj mojím zvykom myslieť na ne, no vedel som, že všetko, čo potrebujem spraviť, je nechať ich ísť. Pozeral som na ne ako na to, čím skutočne boli – len myšlienky prinesené úzkosťou a zvykom. Neboli dôležité a nebral som ich veľmi vážne. Viem, že neprikladať význam myšlienke, ktorá vyzerá tak zle a prichádza s takou silou je ťažké, ale uvedomte si, že stav, v ktorom ste, zväčšuje myšlienky a tie potom vyzerajú dôležito. Preplávajte okolo nich, akceptujte, že sú to len myšlienky, ktoré nemajú žiadnu silu a nemôžu vám nijako ublížiť. Ak sa pokúsite odstrčiť od seba tieto myšlienky, naisto tú bitku prehráte. Nechajte ich tam byť, ak si to želajú, je to len zvyk, ktorý odumrie akonáhle tým myšlienkam necháte ich priestor a potom ich necháte ísť. Proste ich berte tak málo vážne, ako som ich bral ja a napokon z tohto sa stane váš zvyk. Skrátka ich nechajte ísť a ony postupne zmiznú. Nechajte všetky negatívne, ničivé myšlienky odplávať, môžete sa na nich smiať, ak chcete. Ja som to urobil a plne som sa uzdravil z tohto zvyku. Nesnažte sa zbaviť strašidelných myšlienok alebo ich zastaviť. Tým, že by ste to robili, hovorili by ste, že sú dôležité, čo však nie sú. Často sa ma pýtajú, ako prestať myslieť určitým spôsobom, moja odpoveď je NESNAŽTE SA, ak nie je dôležité, či sú vaše myšlienky strašidelné alebo nie, prečo ich zastavovať, nechajte im ich priestor, toto je spôsob, ako sa z nich vymaniť. Bojovanie s myšlienkami a pokúšanie sa ich zbaviť je nesprávne, tú bitku naisto prehráte, opäť bojujete. Mnohí ľudia hovoria, že len čo začujú v správach o nejakej novej chorobe, sú presvedčení, že ju majú. Mnohí nevedia pochopiť, prečo takto reagujú na zlé správy, ktoré sa ich možno ani netýkajú. Odpoveď na to je jednoduchá a stelesňuje túto kapitolu, vaše telo je práve v citlivejšom stave a toto je jediný dôvod, prečo sa tieto myšlienky zveličujú. Nie sú skutočné a najlepší spôsob, ako ich utíšiť, je jednoducho ich nechať ísť. Niekto mi raz povedal „Hej, Paul, je to pravda. Viem prežiť bez strachovania sa celý deň a nič sa mi nestane.“ Keď som prvý raz s touto osobou hovoril, spýtal som sa ho, prečo sa znepokojuje, a on mi odvetil „Cítim, že keby som sa nestrachoval, neudržím sa pokope.“ Vysvetlil som mu, že spôsobom udržania sa pokope je vypustiť obavu, nie k nej pridávať. Začnite žiť v súčasnosti. Netrápte sa pre včerajšok alebo pre zajtrajšok. Nechajte to všetko ísť a môžete žiť bez obáv. Naučil som sa to a proste nechávam každú znepokojujúcu „čo ak“ myšlienku ísť.

Překlad: GABIKA