Zpátky do života - Zrozený pro trápení (kap. 12.)

Kapitola 12: ZRODENÝ PRE TRÁPENIE

Niektorí ľudia majú už od detstva silnú tendenciu trápiť sa a robiť si zo všetkého starosti. Každý deň si hľadajú niečo nové a len čo jeden problém pominie, vždy sa nájde iný a počas tohto trápenia, akoby nedokázali byť šťastný, nedokázali pociťovať emócie šťastia.

Ľudia tohto druhu majú sklony k dokonalosti, snažia sa, usilujú sa byť v živote čo najlepší. Kladú na seba obrovské nároky, snažia sa byť čo najdokonalejší či už v práci alebo doma, čím na seba vyvíjajú ohromný nápor. Neustále u druhých hľadajú vytúžené uznanie, usilujú sa byť úspešní, stále sa znepokojujú otázkami typu:

Čo ak stratím moju prácu?

Čo ak ma moja nová svokra nemá rada?

Čo keď môjho priateľa nudím a opustí ma?

Čo keď som rozčúlil susedov záhradnou oslavou v sobotu večer?

Každučký deň trávia trápením sa pre veci, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť. A za akú cenu? Postupne rastúce napätie vyvíja na ich telá obrovský tlak – dennodenne len nervy, nervy, nervy. Skončí to vôbec niekedy? Tak často počúvame ľudí hovoriť, „Netuším, prečo sa trápim, skrátka musím“. Je však potrebné, aby si uvedomili, že takéto zožieranie sa situáciu nerieši. To je ono, môžete sa niečím trápiť, no výsledok bude aj tak vždy rovnaký a všetka tá vybitá energia je potom absolútnou stratou času. Starosti a trápenie sú tie najneužitočnejšie, deštruktívne emócie ktorými oplývame, ale ako som zistil, každý návyk, ako aj tento, môžeme odstrániť.

Tí, u ktorých sa spomínané problémy vyskytujú menej, sú omnoho pokojnejší a rozvážnejší ľudia; predovšetkým sa cítia lepšie, sú šťastný a život si užívajú, pretože chápu to, čo som vysvetľoval vyššie. Nehovorím o prípadoch naozaj veľmi závažných životných situácií, kedy sú obavy a stres úplne prirodzené, no neplytvajte cennou energiou na veci, pre ktoré sa trápiť naozaj neoplatí.

Starosti prosto prinášajú stres a napätie a je to aj jedna z prvých vecí, ktoré som prestal robiť, keď som sa začal liečiť konečne tým správnym spôsobom. Uvedomoval som si, že tým môj problém nevyriešim, že mi to aj tak nijako nepomôže. No čím menej som sa trápil, tým ľahšie to všetko pre mňa bolo a uľavilo sa mi. Dostal som sa na takú úroveň, kedy som prijal, že to teraz nezmením, nechal som to jednoducho tak. Skrátka som si povedal, „Čo sa má stať, stane sa“, tie starosti a trápenie sa aj tak nikam nevedú.

Teraz si môžete prezrieť dve odlišné reakcie dvoch ľudí na rovnakú situáciu.

Dve priateľky si našli rovnakú prácu a začali pracovať v rovnakej kancelárii. Pani X, ktorá má sklony robiť si zo všetkého ťažkú hlavu a vždy chce každému vyhovieť, a Pani Y. Keď sa tam už tak trochu zabývali, prišiel ich šéf a nadviazal rozhovor s Pani X a povedal, „Ahoj Pani X. Viem, že je to tvoj prvý deň, no premýšľal som nad tým, či by sme zajtra večer neskočili niekam na pár drinkov. Raz mesačne zvyčajne chodievame niekam posedieť, no a zajtra je ten deň“.

Premýšľa, „Joj, nemôžem, sľúbila som kamarátke, že s ňou niekam zajtra skočím, pretože sa práve rozišla s priateľom a potrebuje teraz podporu, no nechcem hneď prvý deň vyzerať nevďačná a nudná a sklamať môjho šéfa. Bože, čo mám spraviť?“ Chvíľu o tom premýšľa a potom odpovie, „No dobre, rada pôjdem“. Okamžite sa však začala trápiť, premýšľa, „Och nie, čo som to povedala? Sľúbila som niečo kamarátke a teraz ju sklamem.“ Je na seba nahnevaná, pretože si myslí že je slaboch a povedala áno.

Príde domov a zavolá kamarátke, pričom jej vyrozpráva čo sa stalo a ospravedlňuje sa jej za zrušenie ich večerného stretnutia. Kamarátka nie je veľmi šťastná a odpovie jej, že to posedenie z práce naozaj potrebuje. Hneď ako Pani X zloží, cíti sa strašne a trápi sa, že v tom kamarátku nechala samú. Teraz sa dokonca obáva aj ukončenia ich priateľstva. V noci skoro nespí a neustále sa znepokojuje svojou dilemou a zvažuje, či šéfovu ponuku nakoniec neodmietne, no len keď na to pomyslí, cíti sa ešte horšie. Na druhý deň dorazila do práce, unavená, v dôsledku nedostatku spánku a s pocitom viny, že nechala svoju kamarátku v štichu. Vyrazila von so svojimi kolegami z práce tak, ako naplánovala, no s nikým sa nebavila a nezabávala sa. Mysľou bola úplne niekde inde, skrátka chcela ísť len domov.

V rovnaký deň šéf oslovil aj Pani Y a položil jej rovnakú otázku. Pani Y odpovedala, „Nie, ďakujem, už som sa sľúbila mojej kamarátke, že s ňou niekam pôjdem, prežíva teraz dosť ťažké obdobie a potrebuje ma“. Šéf odpovedal „Och, to je od teba veľmi pekné, vôbec to nevadí, tak zajtra“. Vyšla von so svojimi priateľmi a strávila pekný večer. Kamarátka jej poďakovala, odišla domov a sladko zaspala. Na druhý deň je pripravená ísť do práce, svieža a uvoľnená.

Toto bol príbeh dvoch veľmi odlišných ľudí čeliacim rovnakej situácii; Myslím, že nie je potrebné vysvetľovať, ktorý prístup bol ten správny.

Ak sa v tomto príbehu sami vidíte, pamätajte, nedá sa vyhovieť každému, tak sa o to ani nepokúšajte. Nesnažte sa byť v každom ohľade dokonalý, bezchybný; to úsilie za to nestojí. Jednoducho buďte šťastný z toho kým ste, každý z nás je jedinečný. Netrápte sa vecami, ktoré nedokážete zmeniť a radšej položte si nasledovné otázky:

Prinieslo mi niekedy trápenie niečo príjemné, kladné? Zmenilo niekedy trápenie niečo? Pomohlo mi niekedy trápenie, aby som sa cítil lepšie?

Myslím, že všetci poznáme odpovede na tieto otázky!

Budem citovať jednu pani, ktorá mi raz napísala „Paul, práve som si uvedomila, že môžem žiť a prežiť bez starostí a trápenia“.

Máte viac sily ako si myslíte, môžete zmeniť vaše myšlienkové pochody. Asi ste pravdepodobne nevedeli, že v každej situácii vidíte len to najhoršie, no to je iba váš návyk, ktorý sa u vás rozvinul. Vy však máte silu na to, aby ste to zmenili.

Pozrime sa niekoľko príkladov, kde by sme mohli zmeniť naše myšlienkové pochody, schémy:

Prečo namiesto „Och, už mi nikdy nebude lepšie, už sa takto budem cítiť stále“, nepovieme, „Veľa iných ľudí sa uzdravilo, tak prečo nie ja? Už predsa viem, ako to dosiahnem“.

Prečo namiesto, „Nenávidím, keď sa takto cítim“, nepovieme, „Áno, nie je to najlepšie, no teraz s tým aj tak nič nespravím. Časom, pomocou akceptovania, tieto pocity odznejú, presne tak, ako u autora tejto knihy“.

Opakujte si tieto vety a držte sa ich, ale aj iných, pre vás pozitívnych vecí. Preč od viet typu „Och, toto som teraz ja. Už sa nikdy nevyliečim“.

Verte mi, pozitívne zmýšľanie sa stane vašim novým návykom a časom predstihne to nechcené, negatívne. To, že pozitívne myslenie funguje, dosvedčuje moje uzdravenie. Na základe toho som vždy zdôrazňoval jeho význam a ustúpenie od neustáleho premýšľania nad tým najhorším, no nikdy som nevedel presne pochopiť, ako mi to vlastne dokázalo pomôcť k zlepšeniu. Nuž, teraz som už však o dosť múdrejší a chápem ako blízko sú naše myšlienky späté s tým, ako sa cítime. Veľa depresívnych stavov vzniká, pretože nás toto ochorenie doslova pohltí, stiahne dole a oslabí. Nedokážeme nad ničím premýšľať pozitívne a preto sa cítime taký skľúčený, deprimovaný. Tak začnite myslieť pozitívne a možno budete prekvapený, ako so to skutočne môže stať vašim novým návykom a váš názor sa určite zmení. Samozrejme to chce nejaké to úsilie, no byť pozitívny oproti negatívnemu bude mať obrovský dopad na to, ako sa cítite, doleje vám sily a môže vás nabudiť k vášmu uzdraveniu.

Nebudem to už celé moc rozoberať, no chcel by som vám ešte ukázať, že máte dostatok síl, aby ste mohli zmeniť svoje zmýšľanie a tým sa aj cítiť lepšie. Keď sa prvý krát pokúsite zmeniť vaše myšlienkové pochody, vaše pozitívne zmýšľanie bude veľmi slabé, neisté, no čím viac sa o to budete pokúšať, tým nakoniec pozitívne preváži negatívne a stane sa vašim novým, chceným návykom. Pamätajte, pozitívne myslenie je omnoho plodnejšie ako to negatívne. Premýšľajte nad dieťaťom, ktoré sa tak šťastne a bezstarostne hrá, bez akéhokoľvek vplyvu vonkajšieho sveta. Pretože v tom veku nemá absolútne žiadny dôvod sa pre niečo trápiť a má z života len radosť a potešenie. Ľudia, ktorým sa tento princíp podarí preniesť do dospelého života, robia dobre, pretože to naozaj pomáha odstraňovať negatívne myšlienky – tú silu ma každý z vás.

Uzdravenie býva kolísavou záležitosťou

Vždy som cítil dôležitosť toho, aby ľudia vedeli, že ich postupné uzdravovanie môže byť kolísavou záležitosťou. Niekedy som si myslel, že som z najhoršieho vonku a urobil som konečne krok vpred, a neskôr som zas zistil, že som klesol ešte snáď o čosi hlbšie ako predtým. Teraz vám ponúkam niekoľko mojich prešľapov, chýb, ktoré som počas môjho liečenia urobil, teda sa im môžete dúfajme bezpečne vyhnúť. Niektoré vás možno postretnú, niektoré možno nie, no pre každý prípad som ich sem zahrnul.

Včera som sa cítil tak dobre, prečo mi je dnes tak zle?

Často hovorievam, že uzdravovanie znamená urobiť dva kroky vpred a jeden naspäť, čo je v podstate spôsob akým sa telo samo dáva dokopy. Aby ste dokázali zmeniť váš spôsob myslenia, určite to bude vyžadovať trochu trpezlivosti, no určite sa to oplatí.

Preto je tak nevyhnutne dôležité akceptovať ako sa cítite, a to v každom jednom okamihu, skrátka si za každých okolností žite svoj obyčajný deň. Úplná akceptácia vám umožní ľahšie zvládať akúkoľvek chvíľu, v akýkoľvek čas. Až sa napokon raz prebudíte a deň bude pre vás jednoducho len dňom, s lepšími a horšími chvíľami. Stane sa to vtedy, keď sa vám podarí ustúpiť od každodenného boja s vašimi pocitmi a umožníte vášmu telu, aby sa s tým vyrovnalo samo, vlastným spôsobom a tempom. Je to smiešne, ako sa mi vždy podarilo akceptovať lepšie dni, no keď zrazu prišli tie horšie, bol som opäť na začiatku a zas som opakoval tie isté chyby a bol som presvedčený, že niečo robím zle!

Vždy, keď prišiel ten lepší deň, napäto som očakával to isté aj na ten druhý. Vyvíjal som tak na seba zbytočný tlak, dúfajúc, že zajtra to nebude horšie. Neustále som sa pozoroval, snažil sa udržiavať v aktuálnom, lepšom stave. Trápil som sa a bál, že ak to odíde, tak už navždy, no nikdy sa tak nestalo. Prichádzali lepšie aj horšie dni, a to je potrebné akceptovať. Neplytvajte zbytočne časom, ako sa s tým konečne vysporiadať, presne tak, ako som to robil aj ja. Nemyslite si, že ste opäť na začiatku a nezačínajte sa znova ľutovať ako v počiatkoch. Nebráňte sa úplnej akceptácii, to je váš hlavný cieľ. Ako som sa napokon naučil, prijatie vášho stavu je naozaj krajne dôležité.

Jeden deň si všetko pamätám, na druhý však už nie!

Presne toto postihlo aj mňa. Jeden deň si pamätám všetko, čo som sa naučil a na druhý deň na to zabudnem. Veci majú jeden týždeň zmysel, na ďalší však už nie.

Skoro som ale prišiel na to, že to bolo zapríčinené spomienkami, kedy som ešte nebol schopný sa tým správnym spôsobom s tým vysporiadať. Strávil som tak dlhú dobu nesprávnym prístupom, nečudo že sa teraz opäť cítim zmätený. Jeden deň môjmu novému prístupu rozumiem, druhý nie. Je to spôsobené iba mojim starým a zlým návykom, kedy som k tomu pristupoval opačným a zlým spôsobom. Preto vám hovorím, aby ste si všetko opakovane čítali, až kým sa tento prístup nestane tým novým a správnym.

Presne toto som aj spravil. Ak som sa znova cítil stratený a bezradný, znova som si to všetko opakoval, aby som osviežil svoju pamäť, ktorá ma opäť vrátila na tú správnu cestu, až sa to opäť stalo mojim správnym návykom. Je to ako vrátiť sa do školy a doučiť sa nový predmet. Nemáte len jednu hodinu, veľa z toho, čo ste sa naučili hneď zabudnete a musíte si to znova prejsť. Zaberie to nejaký čas, kým sa informácie vstrebú. Presne tak je to aj učením sa nového prístupu k vašej chorobe.

Už strácam vieru; Chcem, aby mi bolo lepšie už dnes

Vždy, keď som narazil na nejakú prekážku, cítil som, akoby som do môjho uzdravovania nevkladal žiadne úsilie, že sa opäť skrátka vrátim k ignorácii okolitého sveta a opäť upadnem do sebaľútosti. Niekedy som si naozaj myslel, že to už prosto vzdám.

Aj keď som mával takéto chvíle, a vy ich možno budete mať tiež, túžba po uzdravení ich vždy premohla a teraz ďakujem Bohu, že sa tak stalo. Ak sa ocitnete v takejto tiesni, prosím nečakajte na chvíle, kedy vám bude lepšie. Urobte niečo hneď! Ak sa rozhodnete niečo podniknúť, vôbec nezáleží na tom, ako zle sa cítite, skrátka choďte si za tým a spravte to. Vždy som robil chybu v tom, že som premýšľal spôsobom „Ach, prosto to nemôžem spraviť dnes, ešte počkám na zajtra“. Väčšinou však žiadne „zajtra“ nebolo, pretože som sa chcel opäť len ukryť, vyhnúť sa pre mňa ohrozujúcej situácii a tým aj môj stav neakceptovať. Vyhýbal som sa miestam, kde by som sa mohol cítiť nepríjemne, presne tým miestam, ktoré mi mohli pomôcť k uzdraveniu.

Veľakrát ma priatelia volali na dostihy, no vždy som tú ponuku odmietal, pretože som vedel, že sa vôbec nebudem baviť a cítiť sa nepríjemne. Ale potom som si raz povedal, „Je mi jedno, ako sa budem cítiť, idem. Ak sa budem cítiť nepríjemne alebo zvláštne, tak nech sa tak cítim, no a čo? Už nechcem, aby ma to nejakým spôsobom brzdilo; Musím urobiť krok vpred.“

Tento krátky odstavec, ktorý ste si práve prečítali, mi mnohokrát pomohol a je to aj odstavec pri ktorom chcem, aby ste si ho prečítali s nemalým dôrazom. Vaše spomienky spolu s vašim starým návykom vám hovoria „Nechoď tam, budeš sa cítiť nepríjemne a vy viete, že to tak bude“. Toto sú presne tie prípady, ktoré vás vo vašom uzdravení brzdia, preto musíte ísť proti týmto prirodzeným inštinktom a akoby plávať popri tých negatívnych myšlienkach, ktoré vás držia v úzadí. Nikdy sa neuzdravíte, ak budete len nečinne sedieť doma vo vašom bezpečnom miestečku a vyhýbať sa pre vás nepríjemným situáciám.

Šiel som tam, a hoci sa prirodzene necítil ok, nebolo to až také zlé, ako som si myslel. Odvtedy sa to pre mňa stalo akýmsi pravidelným cvičením a čím viac som tam chodieval, tým viac som cítil vždy o čosi lepšie, o čosi príjemnejšie. Tým som bol čoraz viac schopnejší mať z toho aj nejaký pôžitok. Bolo to prosto čosi nové, začal som robiť niečo opačne, a to v prvom rade spôsobovalo tie pocity nepríjemnosti, nepohody, no aj tak som naďalej akceptoval tie pocity. Postupne som sa akoby dokázal lepšie vžiť do okolitého sveta, akoby som sa opäť stával súčasťou niečoho a pritom som zabúdal na svoje nepríjemné pocity. Časom som bol omnoho otvorenejší, spoločenskejší, prestal som sa uzatvárať, pričom som bol schopný sa baviť a venovať sa dianiu okolo mňa. Teda neodkladajte veci, pri ktorých cítite, že ich máte radi alebo ste ich niekedy s radosťou robievali. „Plávajte“ popri negatívnych myšlienkach, ktoré vám hovoria že nemôžete a sami sebe si povedzte, že môžete. Nikdy nepočúvajte ten hlas, ktorý vás iba neustále brzdí vo vašom uzdravení.

Ak niekam vyrážate po prvý krát, chvíľami určite budete ustráchaný, prípadne príde úzkosť, napätie, ale musíte s tým počítať, tiež som to prežil, no nechal som tie pocity prosto tak. Neskôr som si prestal všímať, čo mi moje telo hovorí, doslova som mu prestal veriť a robil som všetko. Nepokúšal som sa tie pocity zastaviť, nemalo to vôbec žiadny zmysel, vedel som, že tam budú. Vedel som tiež, že je to v mojom súčasnom stave úplne prirodzené a bol som odhodlaný ich nechať tak, nepokúšať sa ich ovládať, už nikdy viac. Budete prekvapený, čo všetko dosiahnete, ale skrátka nad tým nepremýšľajte. Niekedy sú to práve pocity a negatívne myšlienky ktoré vás držia v úzadí. Nechajte ich, nech sú tam a pekne pokračujte vpred vo vašej ceste smerujúcej k uzdraveniu.

Aby som to všetko nejako zhrnul, príroda vás vylieči, no to vyliečenie nebude pripomínať bežnú priamku. Možno sa vyskytnú nejaké zlyhania a neúspechy, možno na vás prídu otázky typu či to má všetko vlastne význam. Ale áno, má, musíte si uvedomiť, že uzdravovanie často pripomína horskú dráhu, plnú slučiek a zákrut, emócií, no vo vás je tá sila, aby ste sa mohli celkom uzdraviť. Nenechajte, aby vás nejaké prekážky, problémy opäť uviedli do beznádeje, čím viac sa naučíte, tým ľahšie to potom pre vás bude.

Překlad: Zdeno