„Pochopenie pocitov nereálna“
Ľudia, ktorý trpia Depersonalizáciou alebo Derealizáciou pociťujú akési odtrhnutie od okolitého sveta a od seba samého. Často po skúsenostiach z depersonalizáciou tvrdia, že život „cítia ako nejaký sen“, veci sa zdajú nereálne, alebo zahmlené; niektorý hovoria že sa cítia oddelený od svojho vlastného tela. Ďalším typickým prejavom bývajú neustále obavy alebo zvláštne a čudné myšlienky, od ktorých je naozaj ťažké sa dištancovať.
Bez ohľadu na to aký stupeň úsilia vyvíjajú, cítia, že nemôžu komunikovať, spojiť sa s prostredím okolo nich. Vnímajú akoby nejaký pocit oddelenia od okolia, je pre nich veľmi ťažké komunikovať, interagovať s ostatnými. Strácajú cit k svojim najbližším, skúmajú a kontrolujú svoje chovanie v úplne bežných či komunikačných situáciách. Najviac ubíjajúcim faktom je však to, že už stratili zmysel preto to, kto vlastne sú a začínajú samých seba vnímať ako nenormálnych.
Depersonalizácia je však bežná a pochopiteľná časť anxiety. Predtým ako pôjdem ďalej, chcel by som ešte objasniť jednu vec, nad ktorou som sám neustále a veľmi často rozmýšľal. „Nie, nestáva sa z vás blázon.“ Tento pocit vzniká z neustálych obáv o váš zdravotný stav, nie je však nijak vážny alebo zhubný a má celkom logické vysvetlenie. Je to len prechodný stav, a s trpezlivosťou a pochopením časom pominie ako iné symptómy.
Depersonalizácia v anxiete vyplýva z vášho neustáleho pozorovania sa, vypytovania sa seba samého, deň za dňom, preto sa začínate cítiť akoby odpojený, izolovaný od vonkajšieho sveta. Práve z vašich obáv a strachu začína byť myseľ unavená a menej odolná. Je doslova vyčerpaná neustálym bombardovaním negatívnymi myšlienkami. Keď sú naše končatiny unavené, bolia. Keď je unavená naša myseľ, pociťujeme tieto zvláštne odpojenia sa od okolia, zažívame také pocity akoby sme boli v sne, nečudo že potom vzniká presvedčenie že sa stávame bláznami. Nie, nestávate sa; vaša myseľ je len veľmi unavená a túži po oddychu, prestávke od tohto introspektívneho sebapozorovania a kontrolovania sa.
Keď človek zapadne do tohto začarovaného kruhu, začína jeho neprestajné a čoraz hlbšie pozorovanie sa. Sám seba študuje, kontroluje a zameriava sa hlbšie, viac a viac. Dôjde to až k tomu že sa ráno budí s tým aby len pokračoval v tomto návyku, „Ako sa dnes ráno cítim?“ „Čudoval by som sa, ak by som bol schopný dnešok v pohode prežiť“. „Čo je to za nový pocit, ktorý zase prežívam?“ Toto sa bude opakovať každučký deň a pomaly to bude len vysávať už vašu aj tak dosť unavenú myseľ. Neustále kontrolovanie a neustále hodnotenie aktuálneho stavu sa potom stáva návykom. No ako aj iné návyky, aj tento návyk sa dá odstrániť.
Všetky tieto obavy spôsobujú že vaša myseľ je utlmená, takisto ako aj jej reakcie. Ste tak zaneprázdnený a sústredený na to ako sa cítite, že cez deň už nič iné nerobíte. Čudujete sa, že sa cítite tak ďaleko a odtrhnutý od okolia? Čudujete sa, že je tak ťažké sa koncentrovať? Niektorý ľudia, keď sa pripravujú na skúšky, sa dostanú do bodu kedy už viac nedokážu prijímať informácie, tak si dajú pauzu a pokračujú neskôr. Pre vás však žiadne pauzy a prestávky neexistujú.
Čo veľa ľudí ešte nevie je to, že depersonalizácia vzniká aj u ľudí ktorý netrpia anxietou a panickými problémami. Stáva sa to vtedy, keď napr. stratíme svoju blízku osobu, zapríčiníme nejakú nehodu alebo prežijeme šok, traumu. Je to vlastne spôsob akým sa telo chráni proti bolesti a strachu, obavám. Tento stav je však len prechodný a keď utrpenie pominie, depersonalizácia sa stratí. Problém s anxietou je ten, že ľudia ktorý ňou trpia majú tendenciu obávať sa, mať strach a depersonalizácia potom prichádza ako ochrana pred každodenným stresom a obavami. Ľudia sa potom môžu cítiť odtrhnutý, prázdny a bez emócií. Potom sa stane to, že sa náhle začnú obávať tohto nového problému, trápiac sa, že je to niečo veľmi vážne alebo že sa stávajú bláznami. Dokonca možno zabudnú na svoju anxietu, zameriavajú sa na tento nový pocit, čo vedie k jeho posilňovaniu. Pocit nereálna rastie a vstupujeme do začarovaného kruhu plného strachu a obáv. Vaše telo sa ďalej týmto novým pocitom (DP/DR) bráni, čo spôsobuje že sa cítite čoraz viac odtrhnutý a oddelený. Je to obrovský strach a obavy, ktoré vás v tomto začarovanom kruhu udržiavajú.
Spôsob ako sa uberať preč od depersonalizácie spočíva v tom, aby sme sa DP/DR neobávali a netrápili sa ňou. Musíme sa s ňou naučiť spolupracovať, dať jej toľko priestoru koľko potrebuje a nebyť pocitmi depersonalizácie nejako znepokojený a frustrovaný. Musíte to chápať tak, že vaše telo sa týmto spôsobom len prirodzene bráni, že to nie je len znamenie toho že sa ide stať niečo hrôzostrašné alebo že sa z vás nadobro stáva šialenec. DP/DR je rovnaká ako ostatné podobné problémy a čím viac sa toho budete báť a nehorázne sa kvôli tomu stresovať a trápiť, tým väčší problém ešte môže nastať a tým dlhšie len ostanete v začarovanom kruhu.
Ahoj Paul! Len som sa ti chcela poďakovať za tvoju knihu. Po nespočetných návštevách doktorov som stále nevedela čím to vlastne trpím, dokým som neobjavila tvoju webovú stránku!! Minulý rok ma trápili naozaj nepríjemné problémy s anxietou, vo februári som mala panický atak. Po kúpení tvojej knižky v Novembri som sa začala riadiť tvojimi radami a pomaly som robila prvé kroky k svojmu uzdraveniu. Trpela som depersonalizáciou a čudesnými, strašidelnými myšlienkami. Depersonalizácia je tak strašne desivá a nikto mi nikdy nedokázal vysvetliť čo to vlastne je, až kým som si nekúpila tvoju knihu. Keby prišli na mňa tie myšlienky, snažila by som sa s nimi bojovať a potom by som začala rozmýšlať….Sakra….prečo nad tým stále rozmýšľam, prinieslo by to len viac anxiety. Chodila som k psychoterapeutičke 6 mesiacoch a nechala ma trpieť tak dlho bez jediného vysvetlenia mojich symptómov. S tvojou knihou……..Každým dňom sa cítim lepšie……depersonalizácia je preč a teraz pracujem na tých šialených myšlienkach!! Nech vás Pán Boh požehná, ďakujem za napísanie tejto knihy.
S pozdravom
Janet
Bol som presvedčený že anxieta, ktorou som trpel bol len akýsi prvopočiatok niečoho horšieho. Teraz však už viem že to nebolo zapríčinené ničím iným, ako len unavenou mysľou, pretože ja som toho živý dôkaz. Cítil som sa tak odtrhnutý, že som nedokázal ani prečítať knihu, alebo nadviazať na nejakú konverzáciu. Bolo to ako spoluúčinkovať v nejako type filmu, len hrať akúsi rolu aby som prežil deň. Prosto som sa nedokázal naviazať a komunikovať s ľuďmi a okolím, žil som len vo svojom malom svete. Teraz už viem, že to bolo len moje už zautomatizované dennodenné pozorovanie sa. Bol som tak zaneprázdnený tým ako sa cítim a tým čo mám robiť aby mi bolo lepšie, až som nemal žiadne vonkajšie záujmy; moja choroba ma pohltila. Žil som môj život, zatiaľ čo v rovnakom čase som sa sledoval, kontroloval a nerobil som to vôbec dobre.
DP/DR, podobne ako veľa iných symptómov len spolieha na udržovanie vášho strachu. Za posledné roky je to symptóm, na ktorý sa ľudia pýtajú najviac. Viac detailov nájdete v mojej knižke, kde je aj bližšie vysvetlené, ako som bol schopný sa dostať z tohto nevinného a rušivého problému. Stav depersonalizácie môže ľudí naozaj navádzať k tomu, aby rozmýšľali nad tým, že je to niečo oveľa horšie ako skutočne je. Pre mňa samého bolo strašne ťažké akceptovať a pochopiť tieto pocity oddelenia, no keď mi to celé bolo vysvetlené, časom som bol naozaj schopný sa tohto symptómu anxiety zbaviť.
**Z Paulova webu přeložil:** *Zdeno*
Paulove slová sú vždy tak povzbudzujúce… Je až neuveriteľné ako človeku môžu takéto informácie pomôcť.
Nekomentujem.
ahojte chcem sa opytat ako sa vola ta kniha o ktorej tu pisete dakujem
Fakt som nadseny ze som sa po tolkom trapeni dostal k tomuto zisteniu:-)
Rad by som vedel jako sa ta kniha vola prosim =)
nesuhlasim s clankom,pretoze depersonalizaciu a derealizaciu prezivam od detstva a poviem vam,ze nic hohsie som na svete nezazila.je tu nezavisle od cohokolvek a neda sa jej nijako pomoct,iba liekmi,vola je pri tzch stavoch nic,vidiet,ze autor clanku neda s takymi stavmi ziadne skusenosti
Velmi ma povzbudzuju tieto slova, a snazim sa velmi nemysliet na to ako sa citim, ako som v tom kruhu, stale ked mam tie stavy stale to pomynulo,,,len v tej chvili ma clovek vzdy pocit ze uz sa z toho nedostane a ze mu to nepomynie, a strach z toho ze ten stav ostane navzdy :/
Napíšte mi prosím presne ako sa tá kniha volá. Je jej názov – Vyliečenie z Depersonalizácie a Derealizácie?
Ako sa vola ta kniha?